V dňoch 9 – 11. augusta 2012 sa v chatovej oblasti v Lopušnej doline vo Svite uskutočnilo pobytové stretnutie občanov, ktorí pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Počas troch dní mohli účastníci projektu "Učíme sa učiť", rozvíjať svoje sociálne vlastnosti a zručnosti, za pomoci dobrovoľníkov a animátorov občianskeho združenia Familiaris. Najmä pre deti, ktoré pochádzajú z rodín, v ktorých často chýbajú nielen financie, ale najmä láska, porozumenie a pocit spolupatričnosti, to bol silný zážitok. Po príchode do Lopušnej doliny a ubytovaní sa deti využili teplé lúče slnka a rozvíjali svoje športové a pohybové aktivity. Po večeri nasledoval táborák a na rad prišli " umelecké a kultúrne vystúpenia" aj tých najmladších účastníkov projektu. Odmenou im bolo opekanie špekáčikov. S dospelými a s niektorými mamičkami sa uskutočnili odborné poradenské rozhovory a s niektorými neplnoletými deťmi animátori nacvičovali o.i. aj základy stolovania. Na druhý deň po výdatných raňajkách a obdržaní balíčka so suchým obedom, mamičky a deti s animátormi navštívili Vysoké Tatry, pre najmladšie deti už len jazda električkou na Štrbské Pleso a späť bol mimoriadne silný zážitok. Účastníci projektu navštívili veľké jazero na Štrbskom Plese, ale aj Jazierka lásky a keďže bolo mimoriadne chladno a po daždi, zahriali svoj organizmus horúcim čajom. V reštaurácii v Lopušnej doline ich už čakala chutná večera. Naši dobrovoľníci deťom pripravili tzv. Pokladovku. Jej cieľom bolo po splnení vedomostných úloh a rozvíjaní ich psycho-sociálnych vlastností a zručností (kreslenie, maľovanie, spievanie, vedomostné otázky o Slovensku a prírode), nájsť Poklad v podobe – školských potrieb, ktorý bol ukrytý v blízkosti chatiek. V posledný deň spoločného pobytu, ktorí účastníci projektu strávili už ako dobrí známi a priatelia, sa malo uskutočniť "medzinárodné" priateľské futbalové stretnutie Slovensko – Poľsko (oproti bývajúci boli Poliaci), žiaľ začalo pršať a prudko sa ochladilo. Naše cesty preto neviedli na letné kúpalisko tak ako to bolo plánované, ale do Važeckej jaskyne. Svoje zážitky neskôr deti opisovali a hodnotili po premietaní DVD filmu, ktorý ako darček k narodeninám dostali naši dvaja účastníci projektu. Naše spoločné stretnutie sme končili výbornou palacinkovou večerou, ktorú nám pripravila teta Eva Vargová so svojim kolektívom. A nastalo lúčenie. Pre niekoho so smiechom, pre iných so slzičkami a nádejou na ďalšie stretnutie možno o rok. Pre animátorov a dobrovoľníkov to bola tiež praktická ukážka toho, s akými sociálnymi problémami sa vo svojej praxi budú stretávať. Pre mňa osobne bol najsilnejším emocionálnym prejavom vzdych malého chlapca, ktorý sa so slzami v očiach opýtal či už musí ísť domov, späť do prostredia, v ktorom dominujú základné rodinné stereotypy.
Projekt "Učíme sa učiť" však nekončí, pokračuje v dvoch častiach:
1 Škola volá – naučiť sa "ako sa učiť", (doučovanie neprospievajúcich žiakov, zvládanie rodičovských problémov vo výchove),
"Poznaj svoje telo – chráň si svoju dušu" – intímne rozhovory o láske, sexe, poznávaní seba a sveta dospelých
2 Psychosociálny výcvik rodín "Vieme pomôcť sami sebe" nácvik asertivity, empatie, kongruentného správania
Prihlásiť sa môžu všetci,ktorí chcú zvládať príp. ťažkosti nového školského roka!
Chceme poďakovať všetkým, ktorí prispeli akýmkoľvek spôsobom.
Projekt podporili:
Zastupiteľstvo prešovského samosprávneho kraja
Nadácia Chemosvit
Mesto Svit
Hotel Lopušná dolina
Mäso- údeniny "U Hudačeka"
Fantázia spol. s r.o.
CENTTAXI Svit
Mediacare spol. s r.o.Kežmarok,
študenti sociálnej práce Rado, Anka, Valika, Erika, Andrea, Martinka s otcom a dobrovoľníci Lukáš a Mária.
PhDr. František Drozd, PhD.
vedúci projektu "Učíme sa učiť"
